PREČO NACHÁDZAME JEŽISOVE STOPY V TÝRE A SIDONE?
(výber z homílie o. Jána Majerníka)

Môžeme si všimnúť, že Pán Ježiš je taktik. Biblia uvádza, že ho počúvali farizeji i herodiáni. Už od 3. kapitoly Markovho evanjelia je uvádzané, že sa radili, ako ho zabiť. Okolo Ježiša sa obšmietali aj zelóti, ktorí boli za násilný odpor Izraela voči Rímu. Celé ovzdušie okolo Ježiša bolo spolitizované.
Predpokladá sa, že aj Judáš bol zelóta a jeden z názorov je taký, že Judáš zradil Ježiša preto, aby ho vohnal do úzkych, aby sa následne vyslobodil nejakým zázrakom - však vzkriesil Lazára, prečo by nemohol ujsť Rimanom, príp. aj zostúpiť z kríža. Tie posledné výzvy Židov „zostúp z kríža, potom uveríme v teba“, to jasne potvrdzujú.
To bolo to posledné pokušenie pre Ježiša „začni nejaké povstanie a my ťa budeme nasledovať!“ Ježiš ale nemal záujem robiť politiku. Bolo to jedno z pokušení na púšti - využitie jeho mesiášskych darov v prospech Izraela. Keby ste mali plné priehrštie charizmatických darov a s tým možnosť urobiť niečo pre Slovensko, kto z vás by nešiel do politiky? Toto by bola prvá vec – ísť do politiky a nastoliť demokratickejší a spravodlivejší systém. Kto z nás by nesiahol po takej charizme ako rozmnožiť chleby a nasýtiť hlad? Dať ľuďom dostatok jedla - toto je silný argument pre každého politika. „Pozrite - ľudia hladovali, mali málo, za mojej vlády sa zvýšia platy, budú sa mať lepšie, voľte mňa!“ Kto z nás by nechcel mať duchovnú moc? Najmä charizmatickú, ako mal Ježiš moc robiť zázraky, liečiť ľudí?

Ale vidíte, že Ježiš sa skrýva a o mnohom mlčí. Ani apoštolom neargumentuje, nevysvetľuje – aha, ja som sa narodil v Betleheme, splnilo sa proroctvo Micheáša, ja som Mesiáš! Nemáme taký náznak, že by sa Ježiš chcel zviditeľňovať. Teda nešiel po politickej židovskej línii.
Naopak, musel bojovať, taktizovať s rozličnými politickými hnutiami, ktoré mohli zneužiť jeho osobu. Herodiáni ho chceli podchytiť v politickej reči a obviniť ho u Rimanov. Možnože aj samotní farizeji a saduceji. Zelóti ho chceli zasa na svoju stranu. Ale Ježiš nechcel byť Mesiášom ani pre jednych ani pre druhých. Chcel byť Mesiášom pre všetkých ľudí a chcel ich naučiť milovať Boha a človeka. Preto ani jeho formácia učeníkov nemá politický nádych, ktorý by sme si žiadali.

Otázka je, prečo Ježiš odchádza do Týru a Sidonu. Predovšetkým preto, lebo sa potreboval odreagovať po smrti Jána Krstiteľa, videl, že ovzdušie v Palestíne je veľmi napäté, že môžu siahnuť na bezpečnosť jeho osoby. To je jedno vysvetlenie. Iné vysvetlenie: potreboval aj trochu odpočinku pre svojich učeníkov i pre seba. Nepotreboval, aby davy ľudí stále k nemu prichádzali, aby sa mohli dotknúť jeho rúcha, aby ozdraveli. Aby čosi z neho vytiahli – čo sú ľudské záujmy.
Ježiš mohol chcieť v okolí Týru a Sidonu svojich učeníkov pripraviť na budúcu misijnú činnosť. Ja si myslím, že toto je silný argument, prečo ich sem zobral. Aby videli toto pohanské prostredie, ktoré po jeho odchode zo sveta bude ich misiou.
Čiže toto sú také hypotézy, prečo šiel Ježiš sem. Nevieme presne, ako dlho tu ostal, lebo Písmo tomu venuje málo pozornosti. Hovorí, že šiel do Dekapolis, teda chodil aj po tých okrajových krajoch Svätej zeme, vrátane Týru a Sidonu.

Čo je pre nás ale viac dôležité, je otázka položená v dnešnom evanjeliu: „Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ My by sme mali byť dosť kritickí na to, aby sme ju zodpovedali. Čo si želáme od Ježiša? Keby sa nám zjavil len teraz, raz za život, keby nám umožnil, aby sme mu položili jednu otázku, akú by sme mu položili? Čo by ste sa ho opýtali?
Jeden pútnik, keď som položil túto otázku, odpovedal: „Opýtal by som sa, či žijem podľa Božej Prozreteľnosti, či som ho nesklamal?“ Majme aj my zmysel pre podobné otázky.